Exkurzia do Solivaru sa konala 25. apríla pre žiakov 8. a 9. ročníka. Ja osobne som bola veľmi prekvapená, keď som zistila, že Solivar je vlastne už len múzeum. Predpokladala som, že nás prevedú niekoľkými miestnosťami, ukážu nám, ako soľ dostanú do podoby, v akej ju poznáme my, prípadne ako ju balia. Ale myslím, že takto bolo ešte zaujímavejšie.
Sprievodca nás previedol viacerými miestnosťami, kde v minulosti prebiehali rôzne štádiá výroby soli. V prvej budove – gápeľ sme mohli vidieť zaujímavý mechanizmus, pomocou ktorého sa získavala z podzemia soľ, jeden z najstarších v strednej Európe, ktorý bol v minulosti ťahaný štyrmi pármi koní. Boli tam aj dva otvory do zeme, odkiaľ sa ťažila soľ, najprv ako kamenná, neskôr, keď boli chodby zaplavené vodou, sa získavala odparovaním vody. V ďalšej miestnosti, ktorá bola prevažne z dreva, bolo vidieť, ako pôsobila slaná voda na drevo – jeho kôra pripomínala zariadenie potopenej lode, na ktoré dlho pôsobila voda. Z výkladu sme sa tiež dozvedeli, že v podzemí je ešte stále slaná voda, a keby sa ťažba znovu obnovila, soli by bolo dosť aj na sto rokov. Posledné, čo sme v Solivare navštívili, bola výstava minerálov a hornín z Rumunska. Nachádzalo sa ich tam mnoho, boli krásne. Nikdy predtým som nemala možnosť vidieť naživo napríklad kalcit, fluorit, alebo v prírodnom stave aj zlato. Výstava bola zaujímavá a som naozaj rada, že som tam bola, pretože inak by som si asi doteraz myslela, že v prešovskom Solivare sa stále ťaží soľ.
Ester Švienta- žiačka 8.B
